Holotúria

Holotúria

Zaujímavý živočích :-)

Holotúria je morský živočích, ktorý sa dá nájsť kdekoľvek na svete.  Patrí do skupiny ostnatokožcov. Doslovný preklad jej mena z angličtiny je "morská uhorka", tento názov dostala pre svoj tvar tela. Dorastá do dlžky okolo 20cm, no existujú aj druhy, ktoré merajú iba okolo 1cm. Pre zaujímavosť, najväčšia nájdená holotúria bola dokonca 2 metre dlhá. 
  Namiesto skutočnej kostry má telo vystužené vápenatými ihličkami, ktoré spája spojivové tkanivo. Tieto ihličky dokáže vyrovnať do takej formy, že jej slúžia ako ochranný pancier. Absencia kostry značne sťažuje štúdium vývoja holotúrie v minulosti. Jej tvar a niektoré ďalšie charakteristiky sa približujú skôr skupine červov, no holotúria medzi ostnatokožce predsa len patrí, vďaka pentamerálnej symetrii svojho tela.
 
Žije na dne vodnej plochy, kde sa živí planktónom a rozkladajúcimi sa zvyškami rôznej organickej hmoty. Potravu zachytáva otvorením (podľa konkrétneho druhu 8 až 30) chápadielok na konci tela, ktoré používa aj na preosievanie usadenín na dne. V "hrdle" holotúrie sa nachádza vápenatý prstenec, ktorý slúži ako opora prehĺtacím svalom. Holotúrie pôsobia svojím spôsobom ako údržbári - niekedy prehltnú veľké množstvo piesku, strávia organickú hmotu, a prečistený piesok jednoducho vylúčia.
 
Niektoré druhy holotúrií žijúce na koralových útesoch používajú na zmätenie nepriateľa úkon, pri ktorom vyvrhnú cez anus časť vnútorností z tráviaceho traktu. Tieto vnútornosti sú lepkavé a toxické. Prinajmenšom pri dvoch druhoch holotúrií sú známe prípady, ktorým tieto vnútornosti (angl. Cuvierian tubules) zvyknú  občasne z neznámych príčin explodovať.
Holotúrie majú tendenciu pohybovať sa veľmi lenivo a zvyknú sa zahrabávať do piesku na dne mora.
Holotúria dýcha tromi spôsobmi, najzaujímavejší z nich je tento: používa anus nielen na vylučovanie, ale aj na vťahovanie a vypúšťanie vody späť do prostredia - čím získava kyslík, a teda dýcha. Dokonca existuje niekoľko druhov holotúrií, ktoré cez anus vpúšťajú do svojich čriev drobné rybičky, ktoré tam potom žijú.
Holotúrie majú relatívne veľa prirodzených nepriateľov, napríklad morské korytnačky, kôrovce a ryby, ale aj človeka. Vďaka svojej toxickosti a nepríjemným ihličkám nie sú však veľmi preferovanou potravou. 
Holotúria sa rozmnožuje externe, veľmi zriedkavo môže byť hermafroditická. Vypustí do vody vajíčka, ktoré sú následne oplodnené jedincom opačného pohlavia. Larvy sa vyvíjajú na dospelých jedincov unášané morskými prúdmi.
 Napriek tomu, že tieto zvieratká nemajú oči, sú citlivé na svetlo. Väčšinou trávia deň skryté v plytkej vode a na lov sa vydávajú v noci.
 Momentálne prebieha výskum toxínov, ktoré holotúrie produkujú, so zameraním na ich použitie vo farmaceutike. Mnoho ľudí ich taktiež považuje za delikatesu.