Ďalší letný večer sadá na mesto
chobotnica rozlieva atrament na nebo
jej chápadlá zakrývajú ružové D mesiaca
dvakrát prešiel svoju púť
a ešte jedna cesta ho čaká
kým sa jej svalnaté ramená stiahnu
a konečne ma prestanú dusiť dňami bez zmyslu
slnko prestane spaľovať plešiny spotených robotníkov
uvrešťané terasy sa vyprázdnia
ráno začnem vstávať s konkrétnymi úmyslami
a do šialenstva privádzajúce ničnerobenie
sa opäť zmení na prúd povinností
ktoré udržujú ľudskú bytosť v pohybe
zátišia borovíc sa menia na čierne tiene
ľudia klesajú do kresiel v baroch
ľad štrngá
vlhko letnej noci sa valí dnu otvorenými dverami
čaro voľnosti sa stalo olovenou guľou
núti bezcieľne hľadať dávno stratený čas
neznámych ľudí na známych miestach
a známych ľudí na neznámych miestach
každý má vlastný pustý ostrov
z ktorého nedokáže ujsť
a ženie ho to do ulíc
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára